Bratislavská ulica okolo r. 1910
Milí priatelia, chcem Vás týmto pozvať na virtuálnu prechádzku mestom Senec pomocou starých pohľadníc, dokladov poštovnej histórie a iných písomností. Cieľom týchto stránok je priblížiť premenu mesta, poukazovať zákutia, ktoré už ani neexistujú. Tak isto by som rád vzbudil záujem čitateľov o filokartiu - zbieranie pohľadníc, nemých obrázkových svedkov premeny mesta.Táto, na prvý pohľad nevábna ušpinená pohľadnica z obdobia Rakúsko-uhorskej monarchie je z "dieľne" nášho známeho vydávateľa pohľadníc na prelome 19. a 20. storočia, Józsefa Jungköniga.
Vyobrazuje dnešnú Bratislavskú ulicu, pohľad od centra mesta smerom na Bratislavu. Záber vznikol spod kostolného kopca. Na pravej strane vidno dobové oplotenie samotného kopca a cintorína. Budova na ľavej strane nevedno akú funkciu plnil. Či to bol "obyčajný" rodinný dom, alebo slúžilo ako obydlie nejakému majetnejšiemu občanovi, tažko dnes už zistiť.
Samotná pohľadnica ukazuje typický vývoj menšich miest vtedajšieho Uhorska, keď cintorín sa nachádzal na okraji mesta, za ktorou už občianska zástavba bola veľmi zriedkavá.
Na konci stromoradia vidno malý most, ktorý zrejme preklenul odvodňovací kanál odvádzajúci dažďovú vodu z vinohradov (pince-sor). Tento kanál dnes už je samozrejme dávno zasypaný.
Adresná strana pohľadnice, tentokrát už s pôvodnou známkou.
Pohľadnica je pekným príkladom aj vývoja názvu mesta. V roku 1910 ešte aj na poštovej pečiatke vyskytuje "Szempcz", kým už v roku 1911 je to "Szencz" (príklad uvediem v ďalších príspevkoch). Ide o pečiatku typu G. 442 (Monografia čs. známok diel 15) s rozlišovacím písmenom A, ktorý sa používal od roku 1894 (prvé známe použite je zo dňa 21.01.1894)
Adresná strana pohľadnice je s krátkou adresou. A objavuje sa na nej aj novinka, zložitejšie číslovanie vydávateľa. Číslo tejto pohľadnice je 282 sz.Z.J.N.M. Ak správne interpretujem, tak táto pohľadnica by mala byť 282. vydaná Jungkönigom.
Autor: Zoltán Kovács | 7. 8. 2012