Nenápadná obec na okraji Podunajskej nížiny

Datum vydání: 29. 4. 2010


Prvá písomná zmienka o obci pochádza z r. 1256 v súvislosti so sporom o majetky (Oľdzu - obce v okr. Dunajská Streda), ktorého bol účastníkom Peter Magnus z Rece. Tieto dedičné majetky vlastnil neoprávnene, napriek tomu kráľ Bela IV. ho potvrdil v držbe majetku. Celý spor sa zopakoval v r.1257.

Kliknutím zobrazíte větší obrázek

Kliknutím zobrazíte větší obrázek

Prvou osadou v miestach dnešnej obce bola Petrum Magistrum de Rethe, ktorá počas tatárskych nájazdov v 13. storočí zanikla. Od druhej polovice 13. str. osada sa spomína ako Milenta - názov pochádza z r. 1245, vtedajším vlastníkom bol Csák Máté (Matúš Čák Trenčanský).

Kliknutím zobrazíte větší obrázek
Kostol reformovanej a rímsko-kat.cirkvi, ref.fara, dom predstaveného

Približne 30 rodín sa usadilo v obci natrvalo. Zrejme z tohto obdobia pochádzajú priezviská ako Morvay, Pém a podobne, ktoré dodnes sa vyskytujú v obci.

Hoci cirkev v Réci bola maďarská, poskytovala im duchovnú ochranu, bola pre nich bezpečným miestom. Veriaci z Nosislavic sa niekoľkokrát do roka vybrali na púť pešo do Rece. Cesta im trvala asi 10 dní, cez deň sa ukrývali a v noci išli. Na pobožnosti im bola vždy vyhradená pravá ľavica od kancľa.

Prvým kazateľom bol Ján Valesius, od r. 1712. Pochádzal zo Senice. V roku 1673 Leopold I. ho povýšil do šľachtického stavu.

Je na historikoch dokázať, či pri svojich cestách z Poľska do Skalice a Trnavy, navštívil obec Recu aj učiteľ národov J. A. Komenský, a to asi v roku 1650, nakoľko jeho posol Ján Tobian udržiaval s Recou kontakty a Reca bola v tej dobe aj s obcou Pusté Úľany artikulárnym miestom.

Kliknutím zobrazíte větší obrázek

Pomaly sa začal meniť názov obce.

V roku 1905 boli počas vykopávok v obci nájdené strieborné mince a to veľké mince v počte 44 a 204 malých mincí, a to biatec, nonnos, devil a titto. Zbierka týchto mincí je uložená v Bratislavskom mestskom múzeu, a časť v Budapešti a Viedne.

V r. 1938 na základe viedenskej arbitráže obec bola pripojená späť k Maďarsku, a stala sa pohraničnou obcou. Pohraničná stráž sídlila v budove dnešnej základnej škole s vyuč. jazykom slovenským.

Kliknutím zobrazíte větší obrázek
V pravo hore pohraničná stráž, v ľavo hore učiteľský dom, v ľavo dole spotrebné družstvo, v pravo dole rimsko-kat.škola

Netreba zabudnúť ani na komunitu židovskej obce, ktorá mala v dedine vlastnú modlitebňu, ktorá stála na mieste dnešného kultúrneho domu.

Kliknutím zobrazíte větší obrázek
Židovská modlitebňa



Autor: Zoltán Kovács

Vytištěno ze serveru http://www.infofila.cz