Slovensko na pohľadniciach Karola Plicku I.

Karol (1) Plicka, narodený 14. októbra 1894 vo Viedni, zomrel 5. mája 1987 v Prahe. Je pochovaný v Martine na Národnom cintoríne Spolu s manželkou.

Významný český a slovenský umelec - výtvarník, fotograf, folklórista, ale aj filmový režisér, kameraman a hudobný vedec 20. storočia. Narodil sa vo Viedni v českej rodine, odkiaľ sa v roku 1900 s rodinou presťahoval do Českej Třebovej. Ako mladý učiteľ založil a viedol chlapčenský spevácky zbor v Úpici a Novom Městě nad Metují. Vojnové roky ho opäť priviedli do Viedne – počas vojenskej služby v roku 1917 sa stal členom zboru Viedenskej dvornej opery. Medzičasom sa venoval štúdiu hry na husliach v Berlíne a vystúpeniam vo Švédsku v rámci hudobného kvarteta.

Hudobne nadaný absolvent učiteľského ústavu v Hradci Králové však čoskoro zmenil smer svojej kariéry. Koncom roku 1923 nastúpil ako referent Národopisného ústavu Matice Slovenskej v Martine. Pôvodná dohoda znela na tri mesiace, po dohode ju predĺžili na tri roky, no napokon spolupráca pretrvala vyše 15 rokov. V rokoch 1923-1939 ako zberateľ ľudových piesní v službách Matice zozbieral asi 50 tisíc textov s nápevmi, ktoré sú ozdobou jej archívu, ale naplno pritom oživil v sebe dalšiu múzu - vizuálne cítenie, ktoré nám odovzdal pomocou fotografie a filmu. Nie náhodne prvý fotografický prístroj si zostrojil sám ako desaťročný z krabice od cigár, a z prvých úspor si zakúpil fotoaparát rozmerov 10x15 cm.

Popri zbieraniu slovenských ľudových piesní fotografoval krajinu i ľudí, v Matici slovenskej založil archív dokumentárnych fotografií. Natočil tu viaceré filmy: Za slovenským ľudom (1928-1930), Po horách, po dolách (1929), ktorý získal Zlatú medailu na Medzinárodnej výstave fotografického umenia v talianskej Florencii a v roku 1932 ďalšiu Zlatú medailu v Benátkach za najlepší dokumentárny film a kameru. Veľkolepá poéma o Slovensku Zem spieva žala úspech na II. filmovom bienále v Benátkach a zároveň išlo o prvý vstup do éry zvukového dokumentárneho filmu. Stal sa aj prvým filmom o Slovensku, ktorý bol zaradený do zlatého fondu umeleckých dokumentov v Múzeu moderného umenia v New Yorku. Ako člen delegácie Matice Slovenskej natočil medzi americkými Slovákmi pozoruhodný dokument Za Slovákmi od New Yorku po Mississipi (premiéra roku 1937).

Pedagogická činnosť Plicku sa prejavila najmä v pôsobení na Škole umeleckých remesiel v Bratislave, kde prednášal o fotografii a kinematografii až do roku 1939, kedy musel ako český občan Slovensko opustiť. Po druhej svetovej vojne prijal funkciu riaditeľa Slovenskej filmovej spoločnosti a súčasne sa podieľal na vzniku Filmovej fakulty AMU v Prahe, kde bol mimoriadnym profesorom a prvým dekanom. Nezištne podporoval zriadenie ústavov pre etnografiu a folkloristiku ČSAV a SAV, spolupracoval so Zväzom československých výtvarných umelcov i Zväzom hudobných skladateľov. Presadzoval vznik súborov piesní a tancov Lúčnica a SĽUK a v počiatkoch v nich pomáhal ako dramaturg. Počas svojho pôsobenia na Slovensku vydal hodnotné fotografické publikácie Slovensko (1937) a Slovensko vo fotografii (1949) – len v martinskej Osvete vyšla kniha v ôsmich vydaniach (!), zanechal po sebe stovky vynikajúcich fotografických záberov, ktoré nám i dnes pripomínajú život na Slovensku v prvej polovici dvadsiateho storočia. Plickova genialita sa rýchlo šírila i do ďalekej cudziny. Napríklad popredný britský výtvarník o publikácii o Prahe prehlásil, že dve Libry, ktoré za knihu zaplatil sú najlepšou investíciou v Britskom kráľovstve...




Rôzne typy nápisov a úpravy adresných strán národopisných pohľadníc a sady pohľadníc s názvom Slovenské kraje

Záver života prežil v Prahe na Slunnej ulici. Po mnohých cieľoch v jeho plodnom živote sa mu podarilo splniť aj jedno z posledných želaní: Ešte aspoň raz si zájsť na Slovensko... Po temer 94. rokoch života odpočíva navždy na Martinskom Národnom cintoríne.


Pohľadnica s fotografiou nevesty z Važca


Žena z Kubry


Dievča v parte z Veľkého Lômu

VYDANIE POHĽADNÍC

V tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia (cca 1924, ale najstaršia známa datácia 1925-1927) vydal Národopisný odbor Matice slovenskej pätnásť číslovaných sérií pohľadníc fotografa Karola Plicku. Trinásť kompletov bolo venovaných slovenskému národopisu, dve sady pod názvom Slovenské kraje zachytávajú krásu Vysokých Tatier. Jednofarebné (hoci niektoré rôzne tónované) fotografie s bielym rámikom majú približný formát 140 x 88 mm (± 2 mm). Adresná strana je delená, v ľavej časti je vyznačený vydavateľ, poradové číslo pohľadnice, opis zobrazeného motívu, meno autora a copyright. Série sú označované rímskymi číslami, poradové číslo v sérii arabskými. Keďže sady Tatier sú číslované tiež I. a II., majú zhodné číslovanie ako prvé série národopisné. Prvých dvanásť sérií národopisných pohľadníc má dvojjazyčné slovensko-francúzske texty, „Tatranské“ nesú iba slovenský text. Posledný trinásty komplet je slovenskoanglický a má uvedený i rok vydania 1927. Pri prvých troch sériách sa stretávame s dvoma typmi nápisov. „Malé písmená“ majú výšku riadka 1,5 mm a boli nimi opatrené aj všetky ostatné série. „Veľké písmená“ majú výšku riadka 2-2,5 mm a podľa výskytu sú zrejme oveľa vzácnejšie. Vyskytujú sa adresné strany otočené voči obrazu pohľadnice o 180 stupňov, nedotlačené písmená v textoch, obrazové strany sú jednofarebné s nádychom šedej, hnedej, ojedinele i modrej farby ako dôsledok nedokonalej prace pri ustaľovaní farby. Známy je zrejme súkromne vydaný album na reprezentačné účely s vlepenými päťdesiatimi Plickovými pohľadnicami s predtlačenými rámikmi a slovensko-anglickými textami.


Ukážka úpravy listu v reprezentačnom albume s Plickovými pohľadnicami (ulica v Hruštíne na Orave)

Pre úplnosť dodávam, že v štyridsiatych rokoch minulého storočia vydala Matica slovenská (zrejme počas Slovenského štátu) minimálne tri ďalšie série pohľadníc Karola Plicku. Sú väčšieho formátu (cca 150 x 105 mm) a číslované sú len série: A01 (s hnedým tónovaním), A02 (s modrým tónovaním) a A03 (so zeleným tónovaním). Tieto vydania pohľadníc, rovnako ako ďalšie povojnové vydania, však nie sú predmetom tejto práce.



Ukážka pohľadnice veľkého formátu, séria A02, štvorjazyčný text „Veľkonočný pondelok vo Vajnoroch“. Obrazová a adresná strana

CENA POHĽADNÍC

Ako je zrejmé z niekoľkých pohľadníc, na ktorých je predajná cena vyznačená, ich dobová predajná cena bola 60 halierov (po celé obdobie predaja?). Ako je to však s ich dnešnou cenou? Ako v celej filokartii, zväčša ide vždy o cenu záľuby. I tak skúsme aspoň načrtnúť cenové relácie jednotlivých skupín:

Základná cena pohľadníc sa v súčasnosti pohybuje asi od 80 do 120 Sk za pohľadnicu dobrej kvality. Vzácnejšie sa javia pohľadnice tejto skupiny, ktoré prešli poštou (aj s ohľadom na možnosť skúmania roku vydania tej ktorej série), ale musí ísť o pohľadnice s celou známkou a čitateľnou pečiatkou (v takomto prípade k hodnote pohľadnice môžeme prirátať cca + 20%).

Pohľadnice z „Tatranských“ sérií sú menej frekventované ako „národopisné“. Môže to však byť zapríčinené tým, že fotopohľadniciam Tatier sa v súčasnosti nevenuje žiadna pozornosť, a ani obchodníci ich nijako netriedia.

Národopisné pohľadnice sú už dávnejšie slušným obchodným artiklom, a preto vytriediť Úprku, Augustu, Plicku či Socháňa sa určite oplatí... Verím však, že po tomto článku sa oplatí občas obrátiť aj „obyčajné“ pohľadnice Tatier.

Obľúbeným námetom fotografií Karola Plicku boli hry a zábavky detí:


Pohľadnice s názvom Hra na jastraba z XII. Série Heľpa (Gemerská župa), ...


... Chlapci na skalách ...


... a Na slepého koňa z XIII. Série - Veľká noc v Heľpe (Horehronie)

Vzácnejšie sú evidentne pohľadnice s textami písanými veľkým typom písma, zaslúžia si cenové ohodnotenie na hornej hranici, možno i trochu nad ňou.

Treba mať na pamäti aj náš najbližší veľký trh - Českú republiku. Tu sa pohľadnice Plicku vyskytujú pomerne často a ich cena dnes zodpovedá cenovej relácii u nás - približne 50 až 80 Kč.

Krajina a život vpísaný do tvárí našich predkov:


Starý chlap z Madačky (Novohradské vrchy)


Starý chlap z Frivaldu (Trenčianska župa)


Starý chlap z Detvy (Zvolenská župa)



Autor: Michal Zika | 27. 7. 2006

Komentáře

Nejsou žádné komentáře

Přidat komentář


© 2020 Filokartie.cz
ISSN 1214-4231
TOPlist