Komentáře ke článku


Happy Birthday - Šťastné narozeniny!

Zvyk oslavovat narozeniny je určitě alespoň tak starý, jak starý je kalendář .... V dávných časech lidé věřili v kouzla, věřili i tomu, že v člověku koluje dobrý a špatný duch. Když se nad touto pověrou dobře zamyslíme, možná, že je tomu tak až do dnešních dnů ....
Poděkování 356
Vložen: 18. 09. 2007 - 18:20:32
 
Odpovědět
Jak šel život, nějak se zašmodrchal a já jsem pohlednice odsunula stranou. Jen jsem občas na Filokartii nakoukla. Ale postupně se vše kolem mne rozmotalo, uklidnilo a tak jsem se vrátila i ke své lásce, k pohlednicím. Takže jsem si opět vzpomněla i na Filokartii. Byla jsem zvědavá, co je zde nového. Vždycky, když jsem během té složité doby přišla, narazila jsem paní Květo na Váš právě vyšlý článek. Šťastná náhoda, neboť Vaše články nemají chybu a pohlednice, které sem vkládáte si stahuji, třídím a kochám se jimi. Největší radost jsem měla z článku o paní Kvěchové a z jejich pohlednic, které velmi miluji a kterých v klasické papírové podobě mám také dost. Proto Vám chci moc a moc poděkovat, že vždycky, když sem přijdu, jste tady. Zdravím Vás za oceán a slibuji, že nyní sem už zavítám častěji a že mi už od Vás nic neuteče:-))
Magdalena


Podekovani 357
Vložen: 19. 09. 2007 - 06:43:16
 
Odpovědět
Mila Magdaleno, dekuji Vam za mila slova a jsem rada, ze jste se nam vratila. Prave jsme si s Petrem Zaoralem psali/a je to nazor take dalsich/,ze nas to velmi deprimuje, kdyz vidime, ze se nase prispevky ctou a reakce zadna a nebo minimalni /i pri vysokem poctu precteni!/.Ze by ctenari nemeli cas napsat alespon"fajn" a pokracujte,nebo o co by meli zajem, na co by se radi podivali, apod.? nekdy by treba stacilo jen par obrazku jen tak pro radost a dve-tri vety, ukazka ze sbirky od dalsich kolegu, aby nase web zila. Vsichni bojujeme prece s casem... Nezajem s nami komunikovat svadi k nechuti vubec neco psat, investovat cas i sve pohlednice nekdy pracne i draze ziskane, davat je jen tak zdarma k dispozici a treba i ke zneuziti pro dalsi ucely.Takze se ani potom vlastne nemuzeme divit, kdyz prispevatelu neni vice, i to je odpoved...Proto diky i Vam a at se Vam vse dari a mate jen samou radost.Tolik "bleskove" a moc pres more zdravim!
Kveta


Poděkovaní a máte pravdu - nulová aktivita 359
Vložen: 19. 09. 2007 - 09:59:01
 
Odpovědět
Též děkuji za hezký příspěvky. Bohužel máte pravdu. Nevím jak tento web více oživit. Čtenáři tu evidentně jsou, ale neaktivní. Návštěvnost není špatná. Inzerce je nabušená, ale aktivita je nízká. Je to škoda. Nápadů by bylo, ale když není zájem. Změní se to?
Zdenek Jindra


358
Vložen: 19. 09. 2007 - 09:26:05
 
Odpovědět
Ano, toho jsem si také všimla, že je zde malá diskuze. Zřejmě jsou sběratelé pohlednic málomluvní lidé, zadumaní do svých sbírek. Možná, že také nebylo nejšťastnější řešení odstranění kolonky „Komentáře“ pod článkem na titulce, kde bylo hned na první pohled vidět, kolik lidí přidalo k článku svůj názor. A pokud je tam těch komentářů viditelně dost, i toto je motivace přidat ten svůj. Vím, že nad článkem je odkaz na Rubriku, ale to je zase nové kliknutí a nové načítání stránky a uživatelé jsou tvorové zhýčkaní:-) Rozhodně vás ale prosím, nedejte se odradit tím, že lidé jen čtou a málo píší své dojmy a názory k článku. Zánik tohoto webu by byl jistě škoda a mnoho lidí by velmi mrzel. Ráda bych vám nějak pomohla, ale nevím jak. Jak už jsem zde v minulosti několikrát psala, nejsem sběratelka pohlednic, pouze jejich milovnice bez odborných znalostí. A to je málo mezi tolika odborníky, kteří mají o čem mluvit, tak alespoň za sebe Vás mohu ujistit, že já komentáře psát budu:-))


Podakovanie 366
Vložen: 22. 09. 2007 - 10:29:04
 
Odpovědět
Nuž málo príspevkov. Buďte radi, že tých príspevkov je aspoň toľko koľko ich je. Aj ja sem chodím často, prezriem, niečo by som aj napísal, ale to všeobecné, málo času. Lenže to neospravedlňuje. Tak ako to v príspevku píšete, áno stačí málo. Aj to pohladenie od milej osoby je vždy len také letmé. Ako som napísal, treba byť spokojný aj tým, čo je. Ja som na písal príspevok na podobný slovenský server, asi pred 4 rokmi a čo myslíte, do dnešného dňa ani len ťuk. A moja najnovšia skúsenosť, že zverejniť svoje poklady len tak pre potešenie. Neexistuje žiaden zoznam, katalog, databaza napr. tatranských litografií. Ja ich mám asi 10 kúskov. To je akoby nič, a dozvedel som sa z jednej publikácie, že ich bolo vydaných asi 80. To znamená, že má osedesiatinu – málo alebo veľa?. Oslovil som jedného známeho zberateľa, obchodníka, autora nejakej publikácie a neviem čo ešte, aj sa osobne sa poznáme, že či by nebol ochotný poskytnúť jeho „poklady na zverejnenie“. Lebo vopred chcem podotknúť, ja nemám žiaden problém so zverejnením mojíih pokladov. A jeho odpoveď: no vieš dnes to tak chodí, že .... a ja reku, chceš za to nejaké peniaze..., no vieš ako to chodí... A ja znova chceš za to prachy... hej. Tak čo potom chcete, však mu tie jeho poklady nikto neukradne. Bude ich mať stále doma v zásuvke a že si ich niekto stiahne z internetu, nech, aspoň bude vedieť čo ma ďalej hľadať. Bez poznania nepokročí. A to sa domnievam je aj brzdou tej databazy, ako keby zverejnením bolo odhalené tajomstvo siedmej komnaty. Ale asi toho píšem veľa. Všetkým čo sem prispievajú veľká vďaka, tým čo to len čítame – ozaj poďakujme a ak niekto niečo už napíše tak klobúk dole. Ján
jan


komentar 367
Vložen: 25. 09. 2007 - 09:19:59
 
Odpovědět
Nenašiel som odvahu napísať erudovanejší článok, tak aspoň ako komentár, ale bude to taká všehochuť. Moja púť až k pohľadniciam viedla od zbierania známok, obálok a ostatných filatelistických oborov. Najmä záujem o poštovú históriu Tatier ma priviedol k intenzívnejšiemu zájumu o poštové pečiatky z tohto územia. No a tie sa vyskytujú aj na pohľadniciach, takže tak. Najskôr som neviem či zbieral, zhromažďoval, kupoval, vymieňal všetko čo malo súvislosť s pečiatkami a na pohľadniciach to bolo na adresnej strane. Obrazovej strane som prišiel na chuť trochu neskôr, ale stálo to za to. Zase som zbieral, zhromažďoval, kupoval, vymieňal všetko čo malo súvislosť s obrazom Tatier na pohľadniciach. Už v dobe zbierania pečiatok som nevynechal žiadne filatelistické podujatie kde som sa mohol dostať k týmto materiálom. Samozrejmosťou sa stali návštevy múzeií, galérií, archívov so štúdiom pečiatok a tiež prehliadky zbierok tatranských pohľadníc. Rozrastala sa aj moja kôpka pokladov a tak bolo treba treba začať s jej úpravou. Najskôr v škatuliach od topánok, neskôr v albumoch na fotografie a v špecialných albumoch na pohľadnice. Lenže Tatry sú veľké a aj tém je veľa, tak som to rozsortíroval podľa pre mňa dominantného motívu na obraze – jednotlivé osady, vrcholy, doliny, vodopády, rieky, jazerá, chaty, šport atď. To už aj s popismi, čo kde treba hľadať na obaloch alebo záložkach v krabiciach. To bolo dá sa povedať v hlbokej totalite. Nežná revolúcia sa postupne začínala prejavovať aj v tomto obore „nežným“ zvyšovaním cien pohľadníc a tak nakupovanie pomaly utíchalo. Ale na druhej strane začínal rozvoj počítačov, kedy som začal postupne spracovávať a ukladať údaje z pohľadníc pomocou písania textov na počítači. Nevídanou vecou sa stal internet, pre mňa doslova a dopísmena revolučnou. Ako huby po daždi sa začali objavovať nielen rôzne stránky s pohľadnicami, ale moc internetu si uvedomili aj predajcovia. Zaplavili internet množstvom aukcií a na moje potešenie aj s obrázkami tatranských pohľadníc. To ma priviedlo k činnosti, ktorú možno niektorí nazvu zlodejstvom, plagiatorstvom, porušovateľom autorských práv a neviem čím ešte, ale mne to nevadí. Už od začiatku záujmu o pohľadnice som pociťoval absolútny nedostatok informácií o tomto zberateľskom produkte. Filatelistom je hej, katalógov, albumov, príručiek je habadej, ale filokartista, pomôž si sám. Postupne som tak prechádzal od ručne písaných zoznamov toho čo mám, čo som videl, preštudoval, cez počítačové tabulky až k archívu nascanovaných pohľadníc. A dejisko sa rozšírilo o sťahovanie obrázkov z internetu. A tak sťahujem všetko čo sa dá, tu mám na mysli, tatranské pohľadnice. Je mi jedno odkiaľ, či majú nejakú grafické zabezpečenie od súkromnej osoby, aukčnej siene alebo malého predajcu, všetko je dobré. Kópie ukladám do archívu, popíšem a lovím ďalej. Všetcia tí čo začali s uverejňovním pohľadníc na internete prišli na to, že pohľadnica má dve strany a tak dnes už je bežnou vecou možnosť identifikovať pohľadnicu nielen pomocou obrázku ale aj jemu patriacej adresnej strane. No a to je už aj pre mňa celkom fajn, lebo viem, že tak môžem identifikovať tú jedinú, pohľadnicu, môže ich byť ešte viac ak je vylepená známka, čo umožňuje výskyt ešte iných variant. Ale vďaka všetkým už aj za to, že zverejňujú obe strany. Pekne sa tak rozrastá môj zoznam, katalóg, databáza, galéria pohľadníc so vzťahom k Vysokým Tatrám. Môžem povedať, že fyzicky mi prešli cez ruky tisícky tatranských pohľadníc, veľký počet ich vlastním, sú nascanované, zaradené popísané – adresná, obrazová časť, veľa ich mám “stiahnutých“, ale koniec tejto činnosti, neviem či to je ešte zberateľstvo, alebo zhromažďovanie, archivovanie, kradnutie je veľmi ďaleko. Len v hore uvedených inštitúciach, u známych zberateľov sa nachádza okolo 200 000 tatranských pohľadníc. Dostala sa mi do ruky publikácia od Matice slovenskej v Martine, že vraj majú asi 150 000 tatranských pohľadníc. Kto toto všetko spracuje? A tu som už zase trochu ďalej. Napísal som už v predošlom komentáry, že ja nemám problém s poskytnutím mojej zbierky pre potreby ďalších zberateľov. Veľmi ma potešilo keď sa pred časom na stránkach filokartie objavila možnosť publikovať pohľadnice v programe ktorý pripravil pan Zaoral. Neviem, či to ešte funguje, ale bolo to dobré. Spravil som si taký malý prepočet čo to obnáša zdigitalizovať pohľadnicu: treba ju nascanovať alebo stiahnuť z internetu, uložiť obrázky do adresára, popísať obe strany, niekde uložiť. Mne to zaberie tak asi 10 minút jedna pohľadnica. Skúste prepočítať, čo to zhĺtne času to množstvo tatranských pohľadníc. To je práca na generácie a nie pre jednotlivca. Pochválim sa, že som s týmn začal a výledok mojej práce...? Nuž aspoň zatiaľ potešenie z každého nového obrázku čo mi pribudne. Ale musím povedať, že to internetovské dobrodužstvo nie je to pravé. Je to len taký neosobný akt stiahnutia obrázku z mihotajúcej obrazovky, jeho uloženie a čo... Moc často sa k ním nevraciam, veď treba otovriť počítač, vyklikať adresár, otvoriť súbor a zase len čumím na tu obrazovku. Kde je ten zážitok z atmosféry lovu, lebo zberateľ je podľa tiež lovec. Aká je slasť ak ulovíte na stolíku pohľadnicu, ktorá tam je neviem ako dlho, prešlo okolo nej mnoho iných lovcov, máte možnosť si ju ohmatať, pokochať sa s jej všetkými fyzickými vlastnostiami a napokon slastne uložiť do zbierky. Potom už stačí len sa pohodlne usadiť, otvoriť krabicu, album a znova si vychutnať všetko to čo je príjemné. Robím to aj ja a pre takúto fyzickú radosť si doprajem občas kúpu nejakej milej pohľadnice a precítim všetko znova. Domnievam, sa že internetové dobrodružstvo nikdy nenahradí ten osobný zážitok, aj keď pri získavaní údajov o výskyte objektov nášho lovu bude hrať podstatnú úlohu. Všetkým čo sa doklikali až sem ďakujem. Ak som vás obral o čas, tak sa ospravedlňujem, ale vyslovím znova prianie. Nájdite odvahu a napíšte, nielen že si takto pomáhajme si navzájom ale sa aj spoznáme. Aj keď možno len na diaľku. Zdraví Jan
jan


komentár 368
Vložen: 25. 09. 2007 - 19:50:25
 
Odpovědět
No Jane, já se doklikala až na konec a je mi líto, že z toho nebyl článek, ale jen komentář. Bylo to zajímavé čtení a četla jsem jedním dechem :-)
Magdalena


Jane,diky! 369
Vložen: 26. 09. 2007 - 06:24:00
 
Odpovědět
Tak jako Magdalena, i ja jsem se take doklikala....a Jane, dekuji, jsme o jednoho dopisovatele bohatejsi. Jen prosim vydrzte a primlouvam se za alespon maly clanek popripade s ukazkou nejstarsich a nebo nejzajimavejsich tatranskych pohlednic. Staci neco malo, ale tento komentar je bajecny - ja take lituji, ze to neni clanek s ukazkami. Tak treba priste. Moc hezkych pozdravu na Slovensko a radost z "loveni".At se Vam dari!
Kveta Vesela


Přidat komentář


© 2020 Filokartie.cz
ISSN 1214-4231
TOPlist