Komentáře ke článku


Databáze pohlednic: Co by měla obsahovat?

Už asi půl roku diskutujeme na tomto serveru i v konferenci Sběratelství pohlednic o databázi pohlednic. V poslední době se věci pohnuly od teoretické diskuse k prvním praktickým krokům.
Projekt 189
Vložen: 04. 11. 2005 - 11:08:24
 
Odpovědět
Článok pána Homolu je impozantný, rozsiahly a najmä obsiahly. Odpovedať naň len jednou vetou sa nedá, takže moje odpovede budú asi sériou. Ale chcem prispieť k dobru veci. Podotýkam, že je to pohľad zberateľa - amatéra využívajúceho internet k hľadaniu chýbajúcich pohľadníc z vlastného zberateľského oboru. K odst.1: ...máme dispozícií galériu pohľadníc: mal som k nej prístup, žiaľ už nemá. Skúsenosti z nej, som mal dobre, lebo som zadal toľko údajov čo som chcel a tak si mohol hľadajúci vyhľadať spoľahlivo to čo potreboval. Nebola tam ale adresná strana pohľadnice. Neviem prečo je neprístupná, snáď to bolo len dočasné dieťa. Otázky okolo katalógu Pressfoto obídem. ...Petr vytvoril ukážkovú databázu...Mám ju zobrazenú pred sebou a je tam už aj adresná strana pohľadnice, takže výborne. Pretože je ukážková, tak asi len pán Zaoral tam môže niečo pridať a vyjadrim sa len k existujúcim kolonkám, tak ako ich vidím: ID: neviem Kód vydavateľa: z môjho zberateľského oboru je to na veľmi rozsiahlu teoretickú diskúsiu. Kód série: z môjho zberateľského oboru neviem Popis: to už viem. A sem sa toho zmestí určite veľa. Aj keď nie je oddelený popis obrazovej a adresnej strany pohľadnice. Poznámka: zrejme podľa chuti každého čo bude mať možnosť zadávať Obr.: neviem Vel.: neviem Čb: neviem Domnievam sa len, že zo zadaných textových údajov v popise a poznámke by mal vyhľadávací program umožniť vyhľadať ekvivalentnú pohľadnicu alebo pohľadnice. Odst.2. Ponúkam svoj pohľad. Ak niekto má niečo na uverejnenie tak to môže uverejniť kdekoľvek, ak má možnosť prístupu na uverejňovanie. Je to jedno ako sa to nazýva alebo bude nazývať. Zbieram pohľadnice najmä podľa obrazovej strany a k nej patrí neodlučiteľne aj adresná strana, tvoria tak jeden logický celok a musia byť tak aj zobrazené – pokiaľ sú tomu čo vkladá, obe k dispozícií. Často je len obrazová. Na obrazovej a aj na adresnej strane je písaný text. Ten musí byť kompletne prepísaný do nejakej rubriky, lebo jednoznačne identifikuje pohľadnicu: Tá sa tak stáva jedinečnou, aj keď ich bolo vydaných trebárs tisíce. Len tá jediná bude zobrazená, popísaná, uverejnená, zobraziteľná, klikateľná a neviem čo a ako, v databáze, katalógu, zozname, internetovom obchode, antikvariáte, galérií... Nikdy sa odtiaľ nestratí, pokiaľ ju niekto odtiaľ nevymaže. To by bola hlúposť. To bude tá virtuálna, aj keď fyzických môže byť x. Každý si ju môže porovnať s tou svojou fyzickou, ak ju vlastní. Bude len na ňom či s údajmi o nej uvedenými bude súhlasiť alebo nie a či uverejní tú svoju so svojimi popismi. Ak ju ale nemá, tak ju môže hľadať, pretože vie, že taká bola vydaná. Záleží len na šťastí kedy ju nájde. Čo z toho: niekto ho vytvorí – mám na mysli grafiku, pripraví na zverejnenie, po zverejnení uvedie podmienky k prístupu a môže to začať. Niekto do projektu vloží svoje poklady a niekto si ich jednoducho stiahne a budú mu slúžiť k hľadaniu toho, čo mu chýba. Databaza: Článok pána Homolu je impozantný, rozsiahly a najmä obsiahly. Odpovedať naň len jednou vetou sa nedá, takže moje odpovede budú asi sériou. Ale k chcem prispieť k dobru veci. Podotýkam, že je to pohľad zberateľa využívajúceho internet k hľadaniu chýbajúcich pohľadníc z vlastného zberateľského oboru. K odst.1: ...máme dispozícií galériu pohľadníc: mal som k nej prístup, žiaľ už nemá. Skúsenosti z nej, som mal dobre, lebo som zadal toľko údajov čo som chcel a tak si mohol hľadajúci vyhľadať spoľahlivo to čo potreboval. Nebola tam ale adresná strana pohľadnice. Neviem prečo je neprístupná, snáď to bolo len dočasné dieťa. Otázky okolo katalógu Pressfoto obídem. ...Petr vytvoril ukážkovú databázu...Mám ju zobrazenú pred sebou a je tam už aj adresná strana pohľadnica takže výborne. Pretože je ukážková, tak len pán Zaoral tam môže niečo pridať a môžem sa vyjadriť len k existujúcim kolonkám, tak ako ich vidím: ID: neviem Kód vydavateľa: z môjho zberateľského oboru je to na veľmi rozsiahlu teoretickú diskúsiu. Kód série: z môjho zberateľského oboru neviem Popis: to už viem. A sem sa toho zmestí určite veľa. Aj keď nie je oddelený popis obrazovej a adresnej strany pohľadnice. Poznámka: zrejme podľa chuti každého čo bude mať možnosť zadávať Obr.: neviem Vel.: neviem Čb: neviem Domnievam sa len, že zo zadaných textových údajov v popise a poznámke by mal vyhľadávací program vyhľadať ekvivalentnú pohľadnicu alebo pohľadnice. Odst.2. Ponúkam svoj pohľad. Ak niekto má niečo na uverejnenie tak to môže uverejniť kdekoľvek ak má k možnosť prístupu na uverejňovanie. Je to jedno ako sa to nazýva alebo bude nazývať. Zbieram pohľadnice najmä podľa obrazovej strany a k nej patrí neodlučiteľne aj adresná strana, tvoria tak jeden logický celok a musia byť tak aj zobrazené – pokiaľ sú tomu čo vkladá, obe k dispozícií. Často je len obrazová. Na obrazovej a aj na adresnej strane je písaný text. Ten musí byť kompletne prepísaný do nejakej rubriky, lebo jednoznačne identifikuje pohľadnicu: Tá sa tak stáva jedinečnou, aj keď ich bolo vydaných trebárs tisíce. Len tá jediná bude zobrazená, popísaná, uverejnená, zobraziteľná, klikateľná a neviem čo a ako, v databáze, katalógu, zozname, internetovom obchode, antikvariáte, galérií... Nikdy sa odtiaľ nestratí, pokiaľ ju niekto odtiaľ nevymaže, To by bola hlúposť. To bude tá virtuálna, aj keď fyzických môže byť x. Každý si ju môže porovnať s tou svojou fyzickou, ak ju vlastní. Bude len na ňom či s údajmi o nej uvedenými bude súhlasiť alebo nie a či uverejní a tú svoju so svojimi popismi. Ak ju ale nemá, tak ju môže hľadať, pretože vie, že taká bola vydaná. Záleží len na šťastí kedy ju nájde. Čo z toho: - niekto projekt vytvorí – mám na mysli grafiku, pripraví na zverejnenie, po zverejnení uvedie podmienky k prístupu a môže to začať. - niekto vloží svoje poklady - a niekto si ich pohodlne stiahne pre svoju zberateľskú potrebu. Tak sa ja staviam k tomuto projektu. Plne súhlasím s poslednou vetou v 2. odst., len bez otázniku: je vytvorený projekt, doplniť ho a sprístupniť. Čím skôr tým lepšie a netreba veľa diskusií. A tu sa dostávam k odst. 3. týkajúcom sa katalogu Pressfota. To si ponechám na budúce. Zatiaľ všetkým čo stoja za týmto projektom želám, aby sa im dielo podarilo.
Jan Svikruha


Galerie 190
Vložen: 04. 11. 2005 - 11:24:54
 
Odpovědět
Galerie stále žije: http://www.filokartie.cz/com/galerie/
Petr Zaoral


Databáza 191
Vložen: 07. 11. 2005 - 09:43:53
 
Odpovědět
Prikladám ďalší komentár. V prvom rade chcem, poďakovať pánom Homolovi a Zaoralovi, že uverejnili svoje predstavy o projekte Databáza. Umožnili mi tak vyjadriť názor, ktorý nemusí byť rovnaký ako ich, ale predkladám ho v dobrej viere na podporu tohto projektu. Odst.5: Dovolil by som si nesúhlasiť s myšlienkou z prvej vety, že je zbytočný sken adresnej strany pohľadnice. Snáď len litografie a pohľadnice s dlhou adresou majú adresnú stranu bez údajov, ale je tu vytlačená riadková osnova pre adresu, čo je tiež dôležitý grafický dokumentačný údaj. Určite zberatelia vedia, že napr. mnohé pohľadnice s dlhou adresou sú vyrobené tak, že obrazová a adresná strana sú vyrobené samostatne a konečne spolu zlepené, aby vytvorili jeden celok. Čiže obe strany tvoria jedinečnú konkrétnu pohľadnicu, čo bez zobrazenia oboch strán neumožní jednoznačnú identifikáciu konkrétnej pohľadnice. Niekto môže samostatne uverejniť obrazovú a adresnú časť a čo s tým? Na novších pohľadniciach sú relevantné údaje uverejnené už na adresnej strane. Možno namietnuť, že tieto textové údaje budú niekde opísané, áno, ale konkrétna grafická poloha je zrejmá len z obrazu adresnej strany. Z mojich poznatkov môžem uviesť, že obrazová aj textová časť dvoch pohľadníc sú totožné, ale stredovú čiaru tvoria v jednom prípade čiarky a v druhom bodky. Takže to sú už dve rôzne pohľadnice. Pre niektorého zberateľa nepodstatná maličkosť, pre iného dôvod zaradiť obe pohľadnice do zbierky. Do dadatabázy sa to premietne ako dve samostatné pohľadnice s pridelením samostatného poradového čísla. Zároveň môžem ponúknuť pohľadnice s rovnakým obrazom, ale s iným textom na adresnej strane, od iného vydavateľa. Pričom aj prax z internetu dokladá, že priamy odkaz na adresnú stranu sa stáva neoddeliteľnou súčasťou prezentácie pohľadnice. Takže stačí len jednoduché prečítanie textu na pohľadnici, bez popisu k pohľadnici a môžem identifikovať pohľadnicu. Odst. 6: Vkladanie do databázy. Prv, než sa vyjadrím, k jednotlivým odsekom, rád by som niečo podotkol. Na Slovensku vyšla veľmi pekná, nielen graficky ale aj faktografický veľmi obsiahla kniha so starými pohľadnicami dokumentujúcimi vývoj tatranských osád. Autor v textovom príhovore popisuje aj históriu vzniku pohľadníc s ohľadom na účastníkov podieľajúcich sa na jej vzniku. Píše o autorovi fotografie, autorovi grafickej predlohy – často vo vzťahu k litografiám, výrobcovi pohľadnice, vydavateľovi pohľadnice, nakladateľovi pohľadnice, producentovi pohľadnice, editorovi pohľadnice ako o osobách, ale zároveň to isté popisuje ako inštitúcie. Bez toho, aby objasnil význam toho, ktorého pojmu. Pre nezasväteného, tak pripravil poriadaný guláš pojmov. Netvrdím, že tieto údaje nie sú potrebné, lenže ruku na srdce, ako často sa dá priamo z textu na pohľadnici určiť kto je kto a čo je čo. Napr. text s pohľadnice: Károly Divald, 1918, sz 10. Skúste určiť kto to bol. A pritom je známe, že s týmto menom sa spája tatranský fotograf, producent fotografických albumov, výrobca pohľadníc, nakladateľ, predajca, majiteľ fotoateleriu, majiteľ tlačiarne. To sa týka teda aj priamo filozofie na ukladanie informácií. Vkladanie údajov. Bod 1a: vydavateľ – áno. Údaj vložiť len vtedy ak bude vyslovene na pohľadnici vytlačené, DIVALD vydavateľ 1b: áno - to isté ako u 1a 1c: áno – komplexný text z obrazovej strany, aj s uvedením farby písma 1d: áno – to isté čo u 1c, plus všetky jazykové mutácie nachádzajúce sa v texte 1e: áno - to isté ako u 1a 1f: neviem posúdiť, lebo z mojich zbierok viem, že rovnaké číslo sa vyskytuje aj viackrát u rovnakého vydavateľa, aj počas jedného roka 1g: áno 1h: áno 1i: možno áno – v akej tolerancii budú kolísať rozmery, aby to bola ešte stále rovnaká pohľadnica z jedného vydania 1j: áno 1k: áno 2a: možno to bude duplicitný údaj, pretože relevantné na určenie pohľadnice budú len údaje rovnomenné vpísané do bodu 1c a 1d. 2b: možno to bude duplicitný údaj, pretože relevantné na určenie pohľadnice budú len údaje rovnomenné vpísané do bodu 1c a 1d. Naviac ovplyvnený subjektívnym pohľadom vkladateľa údajov 2c: áno. Tak ako to píše pán Homola, ozaj kľúčové údaje. Zase by tu mali byť vypísané jednotlivé údaje z textov vytlačených na pohľadnici, napr: Divald, Monosztory, Uj Schmecks, Nový Smokovec, Kohlbach, Studený potok, Hohe Tatra, Mágas Tátra, Vysoké Tatry, Slovensko 2d: nie je to duplicita k údajom v bode 1a, 1d, 2a, 2b? 2e: áno 2f: samosprávne usporiadanie sa často mení, nebude stačiť len zemepisný údaj, alebo obec s PSČ? 2h: áno 2i: tento bod som nepochopil, aj keď naň pán Homola v ďalšom texte odkazuje 2j: áno 3a: áno 3b: áno 3c: áno – pridávam sken adresnej strany pohľadnice 3d: áno – náhľad adresnej strany pohľadnice /vytvorí sa zo skenu 3c/ Podľa mňa, bez bodov 3c, 3d nie je možná objektivizácia údajov o vloženej pohľadnici. Zatiaľ toľko. Prajem pánom Homolovi, Zaoralovi, aby v započatom diele pokračovali, lebo cesta je dlhá a začať treba čo najskôr. Hoci aj s malým projektikom, možno jedným z tých dvoch čo vytvoril pán Zaoral. Držím palce. P.S.: Pre tých čo to vydržali čítať až sem. Prosím napíšte aj Vy čo si o tom myslíte. Verím, že sa nezaradíte prinajmenšom do tej mlčiacej väčšiny, pretože počet klikov na články o databáze rastie, len s malou odozvou. Horšie to je ak mlčíte, ale v duchu kritizujete.
Jan Svikruha


Díky 192
Vložen: 07. 11. 2005 - 12:36:18
 
Odpovědět
Děkuji za obsáhlou reakci; omlouvám se, že hned nebudu reagovat na všechny připomínky, které jsou pro přípravu databáze velice cenné. Rád bych podtrhl Vaše P.S. - doufám, že se vyjádří všichni, kdo by chtěli do databáze přispět nebo ji i jen využívat. Pojďme se teď třeba i hádat, abychom našli co nejlepší řešení. V článku prezentuji jen svůj názor, není to žádné "oficiální" stanovisko.
T. Homola


Poznámky 193
Vložen: 08. 11. 2005 - 10:12:49
 
Odpovědět
Všechna uvedená pole mají smysl. Trochu se bojím, aby se zapisovatel nové položky neztratil v číselnících pro určení místa (obec/kraj), ale dejme tomu. Chápu správně, ž text z adresní strany by se měl zapisovat kompletní? Je ale pravda, že hledání správných klíčových slov může být problém, potom kompletní text pomůže. K otázce 1) U tohoto bodu opravdu nejsem rozhodnutý a mám argumenty pro obě možnosti. Z hlediska uživatele je patrně jednodušší mít u jedné pohlednice seznam jejích variant (to by se ovšem dalo udělat i nadefinovanými odkazy). Hlavně z hlediska tvorby databáze je snadnější evidovat individuální zápisy pohlednic. Toto pravidlo jsem použil i při tvorbě mých vlastních stránek s evidencí pohlednic vrtulníků. V jednom případě mám 4 stejné pohlednice (rozuměj obrazová strana) celkem od tří vydavatelů se 4 různými kódy. Je se třeba tedy rozhodnout, co je pro uživatele rozhodující – vydavatel, kód, obrazová strana. K otázce 2) Mě by se nejvíce líbilo oddělit pohlednice podle vydavatele tak, jak je na pohlednici zapsáno. Uznávám že je možná zbytečně detailní mít Panoramu rozdělenou na 3 jednotlivé vydavatele (Panorama, Panorama Praha, Panorama Bratislava), ale mě to nevadí a pro zápis od laika jako jsem já je to nejjednodušší. Pokud zadám do fulltext vyhledávání klíčové slovo Panorama, stejně se mi najdou všechny. Rozhodně bych neslučoval nástupníky s původním vydavatelem, i když mají stejné číslování. A podobně bych vždy zapisoval toho vydavatele, který je na pohlednici, i když číslování možná odpovídá jinému (1. jen někdo dokáže toto vyhodnotit, 2. snadný zdroj opomenutí, 3. neodpovídá to popisu na pohlednici). K otázce 3) Ta AGFA je opravdu hloupost, alespoň jsme ale narazili na problém privátních pohlednic. Můj názor: nezapisovat do evidence, pokud na nich není specifikován autor/vydavatel. K náhledům textové strany – protože v podstatě všechny údaje jsou nepovinné, zabudoval bych rozhodně možnost nahrání skenu textové strany do databáze. Kromě kompletnosti databáze je pro mne důležité, že někdo jiný může porovnat existující záznam v databázi a zjistí, že má stejně okódovanou pohlednici s jiným rámečkem/nápisem/tiskárnou/… Možná je naivní myslet si, že někdo bude kontrolovat existující záznamy, ale naopak pokud sběratel bude hledat v databázi záznamy pro zápis nebo pro vlastní chyběnku, bude kontrola nasnadě.
Petr Zaoral


Poznámky k poznámkám 194
Vložen: 09. 11. 2005 - 17:12:51
 
Odpovědět
PZ: Chápu správně, ž text z adresní strany by se měl zapisovat kompletní? TH: Navrhuji zapisovat kompletní český nebo slovenský text(případně německý, maďarský apod., pokud český / slovenský chybí). Pokud je na pohlednici jen stručný popis ve dvou jazycích (např. česky a německy z dob Rakouska-Uherska nebo protektorátu), přimlouval bych se za oba. V případě více jazykových mutací nebo rozsáhlejšího textu psát jen český text a poznámku, že stejný text je tam v jiných jazycích. Ta by mohla vypadat např. takto: [CZ, DE, EN, FR, RU]. Tím jednak zkrátíme zápis a jednak se vyhneme problémům s opisováním např. textů psaných azbukou. PZ: Mě by se nejvíce líbilo oddělit pohlednice podle vydavatele tak, jak je na pohlednici zapsáno. TH: Uvádět vydavatele jednotně jsem navrhoval proto, aby bylo možno hledat pod jedním kódem všechna jeho vydání stejné pohlednice (mám na mysli stejnou obrazovou část). Možná bude vhodné rozdělit to stejně jako třeba název obce: uvádět to, co je napsáno na pohlednici, a kromě toho přidělit každému vydavateli nějaký (třeba číselný) kód, který bude stejný pro všechny verze jeho názvu na pohlednici. PZ: Můj názor: nezapisovat do evidence, pokud na nich není specifikován autor/vydavatel. TH: Souhlasím, přinejmenším pro prvních 100000 záznamů - pak už si s tím možná budeme umět poradit :-)
T. Homola


Přidat komentář


© 2020 Filokartie.cz
ISSN 1214-4231
TOPlist